tak mne nejde o odmeny, ale mat sefa, ktory sa po ludoch nevozi a dokaze ocenit pracu, ked ju vidi :) teda dufam, ze hovorim o tebe :) nedavno mi byvala spoluziacka hovorila, ako dostala odmenu 2 (slovom dve) eura za projekt a za rok a dalsi znamy mal ako copywriter dostat za uspesnu kampan auto, ale pre istotu si to zmluvne podchytil, lebo jeho sefke neveril. Vyhodila ho hned po kampani a nemusela naplnit literu zakona clovek je neskonale stastny, ak narazi na dobreho sefa, takeho si treba vazit
Dneska mě kolega prosil, jestli může zejtra odejít ve čtyři (ve středu děláme do šesti). Samozřejmě mu vyhovím, je šikovnej a dříč.
Před nějakou dobou se tam za ním zastavila jeho máma, tak pak přines z domova, že podle maminky jsem "děsnej sympaťák". Jak jsem slyšel tak píšu, navíc to hřeje mé ego :)
Nevim, takhle to mám v jeho podání. Třeba si chtěl šplhnout u šéfa :) Ale nemyslim, že by byl ten typ.
Náhodou, dneska tam byla jedna holka vyřizovat něco za svýho bratra (holce 18, ještě na gymplu, bratr o tři roky starší, ale slovy tý holky "povaleč", kterýho ona už nevychová) a ta nám pak řekla, že kdyby všechny instituce u nás fungovaly jako naše právní oddělení, bylo by to skvělý. :)
... František Stromokocúr, zabi bobra, zachrániš strom! :)
Když si představím, kolik trávy už jsem za svůj krátký život zachránila jen tím, že žeru hovězí, vepřové, zvěřinu, králíky, drůbež.... Říkám si, jak můžou být vegetariáni takoví sobci! Rostliny přece taky mají právo na život! ;D
Hmmm... To jako vážně?! :-? "Budeš ještě jíst?" "Jo." "Vážně?" "Jo." "A nechceš mi to radši nechat? Mám docela hlad..." "Ne, nechci." "Kde to sakra..." *vítězoslavně zapíná baterku* "Hmmm... Nechci Ti nic říkat, ale z tohohle úhlu pohledu má ta tvoje porce támhle stín...." xD
Moje kamarádka byla na táboře nějakých výživovcýh pošuků (možná makrobiotici a něco podobnýho, ale fakt nevím) a největší zážitek má z toho, že nejí rajčata, protože rostou v noci.
Tákže, keď bol vytvorený tento topik som sa rozhodol napísať poviedku na tému Valýrie, avšak kvôli nedostatku času cez prázdniny som ju nedokončil, ale aj tak by som bol rád za váš názor za tento "koncept". Do predu chcem upozorniť že som to párkrát prepisoval a nájdu sa tam nejaké logické chyby :) ďalej už len to že dúfam že sa vám to bude aspoň trocha páčiť aby som vedel či sa mi to oplatí dokončiť :)
Gerys
Konečne som to pochopil, konečne mám na dosah to, o čom moji predchodcovia iba hádali. Ľudský údel, údel mágie, údel drakov. Potrebujem iba viac času. Iba trocha času... Z deníka alchymistu Gerysa, spáleného počas pádu Valyrie
Z hlboka sa nadýchol, keď zasadil prvé bodnutie pod šupinu. Dračica sa vzpierala, kým z nej v malom prúde tiekla krv. Cítil ako jej krv vrie pod jeho dotykom. Z jej úst vyšlahol plameň a stena z chladného kameňa sa začala roztápať. Je to iba malé bodnutie, hovoril si v duchu, nijak jej to neublíži a Sedem vie, že to musím urobiť. Naplnil piatu ampulku jej krvou, každú potreboval na iný test, pričom iba ku štyrom z nich potreboval mágiu. Prvá ampulka, ktorú naplnil dračou krvou, svojim rúhaním, by použil na prvotnú otázku, ktorú si obyčajné ľudské červy ako on položili vždy, keď pred sebou videli draka, ako páli ich svet na popol Odkial ten oheň prichádza? Čo ho spôsobuje? Ako to že sa draci nespália rovnako ako ostatné živé tvory? Vedel, že tá odpoveď niekde je. Jeho vzor z dávnych čias, skôr ako sa narodil otec jeho otca, skôr ako sa jeho rodina dostala k drakom, napísal neistý opis drakov. Drak je počiatok našej mágie a bez dračej moci by sme boli ešte stále barbarmi. Žijú storočia a možno aj viac, avšak ľudský život je príliš krátky aby to spozoroval. Avšak odkial tá ich mágia pochádza, som nezistil ani ja, ten čo po ich boku a boku ich dračích pánov dobýval nové územia a písal o umení vojny.
Gerys si odfrkol pri spomienke na tieto slová. Mágia pochádza od Otca, Matky, Kováča, Bojovníka, Panny, Stareny a Cudzinca a nie od ich hlúpych torov s krídlami. A ja to dokážem. Zasadil ampulky z Dračieho skla do ovčej vlny, ktorou vyplnil svoju brašnu. Dával si záležať, aby neboli príliš blízko vedla seba a z každej strany obalené vlnou. Potreboval ich. Samo o sebe to bolo jednoduché, avšak potrebovalo to precíznosť, ktorou vládnu iba alchymisti. Usmial sa samoľúbo pri pomyšlený, kam to ako alchymista dotiahol. "Pane, prosím o prepáčenie." ozval sa jeden zo strážcov Dračej samičky. Vždy dokonale schovaný za tvárou pretvárky, plnú úlisných úsmevov a etikety. Rovnaký ako všetci v tejto zavšivavenej diere. "Samozrejme Fertgar, na našu dohodu som nezabudol." Rozopol brašnu a snažil sa nájisť dragony, ktorými by mu zaplatil. Rezať a skúmať draka svojeho pána bez jeho dovolenia nebolo nikdy zadarmo.
Strážnik sa len zasmial pri pohlade na neho, hladajúc nejaké peniaze. Ten bastard vie ako som teraz na tom. Pán ma vyháňa zo svojich sieny, keď poriada oslavu a smeje sa na urážkach jeho dvorného blázna, ktorými ma osočuje. On ešte len uvidí rozdiel medzi mágom a alchymistom. Nebude to farba plášta alebo čiapočok, bude to v spojený človeka a bohov viac, ako dokáže nejaký septon. Oheň a krv, tak znejú predsa jeho slová. Už som blízko a sám sa stanem drakom. Potriasol hlavou a vylovil drogony. Všetky ktoré pri sebe mal. Bolo ich dostatok na obyčajný život v tomto presvietenom a pretrblietavom meste, spolu so svojou rodinou. Teraz Gerys iba dúfal, že to bude stačiť na 5 ampuliek krvi draka.
"Pane, časy sú horšie. Pán sem chodí skoro každý večer kontrolovať svoju dračicu a rozpráva sa s ňou. Utierať kvapky krvi, zastaviť ranu a dúfať, že pán si nič nevšimne je stále viac a viac náročné. A teraz je to ešte horšie. Dračica je v ruji a pán ju chce spáriť z nejakým Vhagarom. Neviem ktorým, teraz je to veľmi oblúbené meno pre draka. A vy viete čo to znamená. Že si chamtivý pätolízač a povieš všetko o tom čo sa tu dialo hneď ako mi dojdú drogony. Avšak prikývol. " Dračí pán Vhagara si bude chcieť pozrieť samicu kvôli ich potomkom. A kto by chcel za matku svojich budúcich drakov zmrzačenú samicu, neveľkú z už aj tak malého rodu. Na tento rod sa zabudne a na nás s ním. Vo Valýrii je mnoho mocnejších rodov, ktoré majú dominantnejšie samičky. Pán bude musieť zaplatiť veľké množstvo mincí. Typujem že o pár mesiacov budeme žiť len na ovciach od ovčieho ľudu a na vode." Strážca sa zasmial, akoby povedal nejaký vskutku dômyslený vtip a prijal mince, ktoré predtým celý čas držal Gerys vo svojej dlany. "Už žiadne nabudúce nebude, rozumieš? Šetri si svoje ampulky a dobre si rpemysli na aké pokusy ich použiješ. Toto je posledná krv draka akú kedy dostaneš. Preto ťa ako priateľ priateľa žiadam: Použi ju z rozumom." Aj tak skončím popravený tak prečo mi neprejaviť trocha milosrdenstva? Gerys odišiel. Čakala ho práca a on, aj keď neúmyselne, sa riadil radou Fertgara. Nepremrhá žiadnu krv. A stane sa drakom.
"Konečne!" vykríkol v eufórii. Krv zaplapotala jasným plameňom tmavej červene. Tri roky práce, tri roky obetované tomuto výskumu konečne ukázali výsledky. Gerys si dovolil vykríknuť. Hlasitý smiech sa rozoznel jeho pracovnou. Prehlušil dokonca zvuk osláv v kryštálovom hrade. Dračica jeho lorda zniesla tri vajcia, farebne odlišné od svojich rodičov. Normálna záležitosť, málokedy sa stávalo že potomci boli rovnakej farby ako ich predkovia. Bolo to rovnaké ako s mágiou. Nikdy nebola rovnaká. Mágovia v kryštálovej veži praktizovali rituály, hanebné pre normálnych ľudí, spojené s mágiou, drakmi a krvou. Avšak pravdu vedeli iba oni a obyčajný ľudia iba hádali potichu v teple svojich krbou aká je skutočná pravda. Mágia má rôzne chute, vždy je iná, niekedý plachá ako panna, skrývajúc svoj venček plný sladkého medu pred pohladom skúšenejších mužov. Inokedy ako kurva, snažiac sa nás k sebe pripútať a aj keď sme to my, čo jej platíme, v skutočnosti je to ona, kto nám vládne v tom okamžiku. Lenefirove slová, keď sa priblížil ako had do dvora jeho lorda. Bolo to možno päť rokov, možno menej. Vtedy si ešte Gerys myslel, že mágia ľudom pomáha a alchýmia iba spoznáva rovnakú vec iným spôsobom. Zarazil sa a zadíval do plameňa. Nechcel riešiť Mágov, Bohov ani Dračích lordov. Zaujímali ho iba draci. Vždy to tak bolo.
Videl ich iba na okamžik, keď ho jeho dračí lord povolal prehliadku. Ich majster bol mrtvý a kým sa najvyšší rozhodol zvoliť náhradu pre tak bezvýznamný rod, Gerys postačil. "Sú v poriadku?" spýtal sa lord ustráchaným hlasom. Jeho dračica v poslednej dobe na tom nebola najlepšie. Jeho dračica bola v poriadku, len čakala mladé. To on je z tých ktorý by potrebovali vyliečiť. Samozrejme, že dračí lord pár vecí vedel, teda aspoň tušil z rozprávania svojeho otca, ktorý to zase počul od svojho. Dračie tehotenstvo trvalo celé roky, daň za ich dlhý život a veľkosť, spolu s pre mnohých krutou daňou že draci sa rozmožujú iba v jediný krát počas svojeho života, čím im následne telo prestane . Draci dospievali, ale nestárli, umieraji vo vojnách či z nedostatku potravín. Iba poverčivý ludia by vraveli, že draci žijú večne, ale iba pravý hlupák by tvrdil opak. "Milorde, červené vajce je v naprostom poriadku, avšak hnedé je nedonesené, bude rásť pomalšie ako to druhé. Je možné že bude aj nejak hendikepované, avšak dalo by sa to mierne vykompenzovať keby žil v prírode." očakával pánové slová, vedel že mu to dá za vinu. Nestaral si sa o nich dostatočne, nedával si mi rady, keď som ich potreboval, mal som sa obrátiť na mágov. Takéto slová očakával, avšak nedočkal sa ich. "Dobre" jediné slovo čo povedal.
Dobre? Ten starý idiot ničomu nerozumie. Práve som mu povedal viac ako ktorýkoľvek mág. Môj vlastný výskum by mohol byť hodný archívov, vedľa ostatných známych mien a on mi odpovie iba "Dobre"? Gerys prikývol, bola to jeho práca, keď už nič iné. "Nikdy neodvrávaj svojemu lordovi, Ger." Vyslovil jeho učiteľ, starík s nezdravou farbou pleti do zelena,rovnakou ako bola tráva v jarných lúčoch svetla, v deň keď nastúpil do svojich učnovských rokov. Mal sotva 7 a predsa podla mnohých už bol na učna pristarý, bolo v ňom príliš cítiť výchovu rodičov, pramálo významného druhu sedliakov. Avšak muž s príliš svetlozelenou tvárou ho prijal do učenia za pár drogonov. Vtedy to Gerys nazýval otrokárstvom, ale teraz až príliš lacným nákupom. Mal väčšiu cenu ako dračí titul, väčšiu cenu ako celý tento palác. Cenu zhodnú s drakom. Teraz, keď mal okolo štyridsiatky spomínal na tie jeho prvé slová.
Nikdy neodvrávaj svojemu lordovi, Ger. Gerys ticho čakal na ďalšie lordove slová, aj keď v mysli sa búril. Učiteľ nikdy nepovedal, že musím utíšiť aj svoju myseľ. Avšak jeho dračí lord, pán ich ohňa a krídiel mlčal a aj keď zvuk osláv prichádzal až do temných jasnýň, kde dračia samica dýchala až sa otriasala zem, v miestnosti bolo ticho, aj keď nie to spojené s absenciou vecí. Ticho duše a tela, ktoré vlastní. Gerys sa po prvý krát prichytil, ako sa začína o svojeho pána strachovať. Nie, ja mu nepatrím, rovnako ako ten drak. Nevlastn nikoho z nás a predsa sa nad nás vyvyšuje. Jedno desaťročie trávim s ním a toto je prvýkrát, čo si ma zavolal samého. Dokonca aj jeho syn spolu s dcérou sa ho stránia. Keď sa to už zdalo ako väčnosť, pán drakov prehovoril. "Urobil som chybu, Gerys?" Takú otázku nečakal. "Mne neprisúdi odpovedať na túto otázku, milorde." Dúfam že to stačí. Prosím nech sa ma ďalej nevypytuje, prosím nech po mne nechce pravdivú odpoveď...Na čo vlastne? Ktorú z tých mnohých chýb čo urobil chce aby som odsúdil? Pán drakov opäť mlčal. Sám premýšlal ktorú zo svojich mnohých chýb hladá. Gerys sa chcel uvolniť, povedať že ho čakajú úlohy ktoré mu zadal, hoc ich už splnil tri dni predtým. Nechcel byť sám so svojim dračím lordom. Nechcel aby si z neho spravil dôverníka. Na to mal majstra, ktorého múdre rady ho viedly celým jeho životom, rovnako ako veľkú časť jeho otca. Avšak ten je teraz mrtvy a nový dorazí až s príchodom jara a aj to je iba hlúpe prianie naivného muža. Pán potrebuje niekomu povedať svoje problémy a Gerys je s ním dlhšie ako jeho mág. Lenefir, tak sa volá muž z východných krajín. Desať rokov, zatial čo holobriadok je s ním iba pár mesiacov. Nový verdikt kráľa. Každý mocný rod, aj keď už v úpadku si zaslúži svojeho mága i majstera. Spolu so septonom tvoria trojicu, podla ktorých sa pozná mocný človek. Nezáleží na tom, či máš draka, peniaze alebo kráľovskú krv, záleží iba na tvojom dvore. Alchymista je taký zbytočný bonus. "Môj pane, ak už nič nepotrebujete rád by som sa vrátil ku svojej úlohe, ktorú ste mi zveril. " jeho lord hneď neodpovedal, naklonil sa nad hlavu svojeho spiace draka a zašepkal pár slov, pravdepodobne slová svojeho rodu. Oheň a krv, tak zneli tie slová. "Zožeň mi Lenefira, potrebujem od neho liek." Radšej on ako ja. Spravil hlbokú úklonu, tak ako sa patrí k jeho postaveniu nadbytočného člena dvora. Východ z podzemia poznal, aj keď tu mal byť iba druhý krát. Spravil posunok, keď prešiel okolko stráži, ktoré vôbec nemal poznať. Zase sa na mna pozrel tým spykleneckým pohladom, čo nechápe že všetko tu má oči? Obišiel hlavného strážcu a vystúpil. Vrátil sa späť na ples, plný falošných drakov, sukúb, mágov a mudrcov. Na miesto, ktoré nikdy nebolo jeho. Na miesto, kde pravý drak tíško spí.
Hmmm... To jako vážně?! :-? "Budeš ještě jíst?" "Jo." "Vážně?" "Jo." "A nechceš mi to radši nechat? Mám docela hlad..." "Ne, nechci." "Kde to sakra..." *vítězoslavně zapíná baterku* "Hmmm... Nechci Ti nic říkat, ale z tohohle úhlu pohledu má ta tvoje porce támhle stín...." xD
Tak tak, hypervegan jí všechno, ale potmě :-> Jak nám říkával děda, vždycky, když jsme se rýpaly v jídle. "Příště budete jíst s černými brýlemi."
Definitivně na to prdím. Vzhledem k úrovni a kvalitě povídek na téma Valyrie (které jsem dosud přečetl) to vypadá, že ta má je jen sáhodlouhá, zbytečná a neoriginální nuda. A v některých věcech by to ještě vypadalo, že se opičím. :D
Definitivně na to prdím. Vzhledem k úrovni a kvalitě povídek na téma Valyrie (které jsem dosud přečetl) to vypadá, že ta má je jen sáhodlouhá, zbytečná a neoriginální nuda. A v některých věcech by to ještě vypadalo, že se opičím. :D
Ak hovoríš (aj) mne vec že takmer každé Fan fiction je pre toho kto ho píše neoriginálne ;) Radšej tú svoju napíš aby som sa mohol potom posťažovať že sa opičíš :D
Pst- tiše, přehnaní sebekritici! Já už mám nervozitou ukousané čtyři články prstů a další komentáře (jakéhokoli charakteru) to nepřičarovalo. Jdu si trénovat Smraďochovy říkanky, člověk by si měl pamatovat své jméno (a literární zručnost)... :D
To si snad nikdo nemyslí. :-? Ale vem to takhle: Ráno se vzbudíš, přihopsáš k počítači, zapneš ho. Nacvakáš internet a příslušné stránky. Přihlásíš se... a NIC! Tvé srdce prahnoucí po objektivní kritice nezainteresovaných osob se na okamžik zastaví zklamáním.... Tvé ego celý den dumá- není jakákoli reakce lepší, než žádná? Žádná znamená průměr, nebo špatně? Neměla bys dělat něco produktivnějšího, než číhat na každé slovo? A celou dobu okolo pochodují ostatní stránky Tvého já, halekají na nebohou egocentrickou část, sem-tam do ní kopnou a pořád jí vysvětlují, že není středem světa a většina lidí má i jinou práci, než číst DVACET skvělých povídek a psát k nim sáhodlouhé komentáře...
Jak se dívám na komentáře k povídce č. 14, tak mám ještě prosbu: snažte se nezahazovat do odpadu povídky jenom proto, že pojednávají o vaší neoblíbené postavě nebo haní tu oblíbenou. Autoři si určitě nezaslouží odsudek jenom proto, že měli odvahu vybrat si kontroverzní postavu. :-)
U čtrnácky jsem nezahodil do odpadu povídku. Autor/ka vidí některé postavy jinak než já, to je autorská licence. Samotný popis šikany byl docela realistický. Debata se strhla spíš kvuli reakcím některých čitatelů než povídce samotné.
Miss Utahraptor: Z toho si nic nedělej, taky bych si představoval aspoň 20, 30 komentářů u všech povídek, aby se strhla debata. Ale i minule tuším platilo, že množství komentářů nemělo vliv na celkový hodnocení.
Komentáře
nedavno mi byvala spoluziacka hovorila, ako dostala odmenu 2 (slovom dve) eura za projekt a za rok
a dalsi znamy mal ako copywriter dostat za uspesnu kampan auto, ale pre istotu si to zmluvne podchytil, lebo jeho sefke neveril. Vyhodila ho hned po kampani a nemusela naplnit literu zakona
clovek je neskonale stastny, ak narazi na dobreho sefa, takeho si treba vazit
Před nějakou dobou se tam za ním zastavila jeho máma, tak pak přines z domova, že podle maminky jsem "děsnej sympaťák". Jak jsem slyšel tak píšu, navíc to hřeje mé ego :)
edit - a neříkala jen to "děsnej" ? :-))
Ale nemyslim, že by byl ten typ.
Náhodou, dneska tam byla jedna holka vyřizovat něco za svýho bratra (holce 18, ještě na gymplu, bratr o tři roky starší, ale slovy tý holky "povaleč", kterýho ona už nevychová) a ta nám pak řekla, že kdyby všechny instituce u nás fungovaly jako naše právní oddělení, bylo by to skvělý. :)
Asi idem umriet hladom....
"Budeš ještě jíst?"
"Jo."
"Vážně?"
"Jo."
"A nechceš mi to radši nechat? Mám docela hlad..."
"Ne, nechci."
"Kde to sakra..." *vítězoslavně zapíná baterku* "Hmmm... Nechci Ti nic říkat, ale z tohohle úhlu pohledu má ta tvoje porce támhle stín...." xD
Gerys
Konečne som to pochopil, konečne mám na dosah to, o čom moji predchodcovia iba hádali. Ľudský údel, údel mágie, údel drakov. Potrebujem iba viac času. Iba trocha času...
Z deníka alchymistu Gerysa, spáleného počas pádu Valyrie
Z hlboka sa nadýchol, keď zasadil prvé bodnutie pod šupinu.
Dračica sa vzpierala, kým z nej v malom prúde tiekla krv. Cítil ako jej krv vrie pod jeho dotykom. Z jej úst vyšlahol plameň a stena z chladného kameňa sa začala roztápať.
Je to iba malé bodnutie, hovoril si v duchu, nijak jej to neublíži a Sedem vie, že to musím urobiť. Naplnil piatu ampulku jej krvou, každú potreboval na iný test, pričom iba ku štyrom z nich potreboval mágiu. Prvá ampulka, ktorú naplnil dračou krvou, svojim rúhaním, by použil na prvotnú otázku, ktorú si obyčajné ľudské červy ako on položili vždy, keď pred sebou videli draka, ako páli ich svet na popol
Odkial ten oheň prichádza? Čo ho spôsobuje? Ako to že sa draci nespália rovnako ako ostatné živé tvory? Vedel, že tá odpoveď niekde je. Jeho vzor z dávnych čias, skôr ako sa narodil otec jeho otca, skôr ako sa jeho rodina dostala k drakom, napísal neistý opis drakov.
Drak je počiatok našej mágie a bez dračej moci by sme boli ešte stále barbarmi. Žijú storočia a možno aj viac, avšak ľudský život je príliš krátky aby to spozoroval. Avšak odkial tá ich mágia pochádza, som nezistil ani ja, ten čo po ich boku a boku ich dračích pánov dobýval nové územia a písal o umení vojny.
Gerys si odfrkol pri spomienke na tieto slová. Mágia pochádza od Otca, Matky, Kováča, Bojovníka, Panny, Stareny a Cudzinca a nie od ich hlúpych torov s krídlami. A ja to dokážem.
Zasadil ampulky z Dračieho skla do ovčej vlny, ktorou vyplnil svoju brašnu. Dával si záležať, aby neboli príliš blízko vedla seba a z každej strany obalené vlnou. Potreboval ich. Samo o sebe to bolo jednoduché, avšak potrebovalo to precíznosť, ktorou vládnu iba alchymisti. Usmial sa samoľúbo pri pomyšlený, kam to ako alchymista dotiahol.
"Pane, prosím o prepáčenie." ozval sa jeden zo strážcov Dračej samičky. Vždy dokonale schovaný za tvárou pretvárky, plnú úlisných úsmevov a etikety. Rovnaký ako všetci v tejto zavšivavenej diere.
"Samozrejme Fertgar, na našu dohodu som nezabudol." Rozopol brašnu a snažil sa nájisť dragony, ktorými by mu zaplatil. Rezať a skúmať draka svojeho pána bez jeho dovolenia nebolo nikdy zadarmo.
Strážnik sa len zasmial pri pohlade na neho, hladajúc nejaké peniaze. Ten bastard vie ako som teraz na tom. Pán ma vyháňa zo svojich sieny, keď poriada oslavu a smeje sa na urážkach jeho dvorného blázna, ktorými ma osočuje. On ešte len uvidí rozdiel medzi mágom a alchymistom. Nebude to farba plášta alebo čiapočok, bude to v spojený človeka a bohov viac, ako dokáže nejaký septon. Oheň a krv, tak znejú predsa jeho slová. Už som blízko a sám sa stanem drakom.
Potriasol hlavou a vylovil drogony. Všetky ktoré pri sebe mal. Bolo ich dostatok na obyčajný život v tomto presvietenom a pretrblietavom meste, spolu so svojou rodinou. Teraz Gerys iba dúfal, že to bude stačiť na 5 ampuliek krvi draka.
"Pane, časy sú horšie. Pán sem chodí skoro každý večer kontrolovať svoju dračicu a rozpráva sa s ňou. Utierať kvapky krvi, zastaviť ranu a dúfať, že pán si nič nevšimne je stále viac a viac náročné. A teraz je to ešte horšie. Dračica je v ruji a pán ju chce spáriť z nejakým Vhagarom. Neviem ktorým, teraz je to veľmi oblúbené meno pre draka. A vy viete čo to znamená.
Že si chamtivý pätolízač a povieš všetko o tom čo sa tu dialo hneď ako mi dojdú drogony. Avšak prikývol. " Dračí pán Vhagara si bude chcieť pozrieť samicu kvôli ich potomkom. A kto by chcel za matku svojich budúcich drakov zmrzačenú samicu, neveľkú z už aj tak malého rodu. Na tento rod sa zabudne a na nás s ním. Vo Valýrii je mnoho mocnejších rodov, ktoré majú dominantnejšie samičky. Pán bude musieť zaplatiť veľké množstvo mincí. Typujem že o pár mesiacov budeme žiť len na ovciach od ovčieho ľudu a na vode."
Strážca sa zasmial, akoby povedal nejaký vskutku dômyslený vtip a prijal mince, ktoré predtým celý čas držal Gerys vo svojej dlany.
"Už žiadne nabudúce nebude, rozumieš? Šetri si svoje ampulky a dobre si rpemysli na aké pokusy ich použiješ. Toto je posledná krv draka akú kedy dostaneš. Preto ťa ako priateľ priateľa žiadam: Použi ju z rozumom."
Aj tak skončím popravený tak prečo mi neprejaviť trocha milosrdenstva? Gerys odišiel. Čakala ho práca a on, aj keď neúmyselne, sa riadil radou Fertgara. Nepremrhá žiadnu krv. A stane sa drakom.
"Konečne!" vykríkol v eufórii. Krv zaplapotala jasným plameňom tmavej červene. Tri roky práce, tri roky obetované tomuto výskumu konečne ukázali výsledky. Gerys si dovolil vykríknuť. Hlasitý smiech sa rozoznel jeho pracovnou. Prehlušil dokonca zvuk osláv v kryštálovom hrade. Dračica jeho lorda zniesla tri vajcia, farebne odlišné od svojich rodičov. Normálna záležitosť, málokedy sa stávalo že potomci boli rovnakej farby ako ich predkovia. Bolo to rovnaké ako s mágiou. Nikdy nebola rovnaká.
Mágovia v kryštálovej veži praktizovali rituály, hanebné pre normálnych ľudí, spojené s mágiou, drakmi a krvou. Avšak pravdu vedeli iba oni a obyčajný ľudia iba hádali potichu v teple svojich krbou aká je skutočná pravda.
Mágia má rôzne chute, vždy je iná, niekedý plachá ako panna, skrývajúc svoj venček plný sladkého medu pred pohladom skúšenejších mužov. Inokedy ako kurva, snažiac sa nás k sebe pripútať a aj keď sme to my, čo jej platíme, v skutočnosti je to ona, kto nám vládne v tom okamžiku.
Lenefirove slová, keď sa priblížil ako had do dvora jeho lorda. Bolo to možno päť rokov, možno menej. Vtedy si ešte Gerys myslel, že mágia ľudom pomáha a alchýmia iba spoznáva rovnakú vec iným spôsobom. Zarazil sa a zadíval do plameňa. Nechcel riešiť Mágov, Bohov ani Dračích lordov. Zaujímali ho iba draci. Vždy to tak bolo.
Videl ich iba na okamžik, keď ho jeho dračí lord povolal prehliadku. Ich majster bol mrtvý a kým sa najvyšší rozhodol zvoliť náhradu pre tak bezvýznamný rod, Gerys postačil.
"Sú v poriadku?" spýtal sa lord ustráchaným hlasom. Jeho dračica v poslednej dobe na tom nebola najlepšie.
Jeho dračica bola v poriadku, len čakala mladé. To on je z tých ktorý by potrebovali vyliečiť. Samozrejme, že dračí lord pár vecí vedel, teda aspoň tušil z rozprávania svojeho otca, ktorý to zase počul od svojho. Dračie tehotenstvo trvalo celé roky, daň za ich dlhý život a veľkosť, spolu s pre mnohých krutou daňou že draci sa rozmožujú iba v jediný krát počas svojeho života, čím im následne telo prestane . Draci dospievali, ale nestárli, umieraji vo vojnách či z nedostatku potravín. Iba poverčivý ludia by vraveli, že draci žijú večne, ale iba pravý hlupák by tvrdil opak.
"Milorde, červené vajce je v naprostom poriadku, avšak hnedé je nedonesené, bude rásť pomalšie ako to druhé. Je možné že bude aj nejak hendikepované, avšak dalo by sa to mierne vykompenzovať keby žil v prírode." očakával pánové slová, vedel že mu to dá za vinu. Nestaral si sa o nich dostatočne, nedával si mi rady, keď som ich potreboval, mal som sa obrátiť na mágov. Takéto slová očakával, avšak nedočkal sa ich.
"Dobre" jediné slovo čo povedal.
Dobre? Ten starý idiot ničomu nerozumie. Práve som mu povedal viac ako ktorýkoľvek mág. Môj vlastný výskum by mohol byť hodný archívov, vedľa ostatných známych mien a on mi odpovie iba "Dobre"? Gerys prikývol, bola to jeho práca, keď už nič iné.
"Nikdy neodvrávaj svojemu lordovi, Ger." Vyslovil jeho učiteľ, starík s nezdravou farbou pleti do zelena,rovnakou ako bola tráva v jarných lúčoch svetla, v deň keď nastúpil do svojich učnovských rokov. Mal sotva 7 a predsa podla mnohých už bol na učna pristarý, bolo v ňom príliš cítiť výchovu rodičov, pramálo významného druhu sedliakov. Avšak muž s príliš svetlozelenou tvárou ho prijal do učenia za pár drogonov. Vtedy to Gerys nazýval otrokárstvom, ale teraz až príliš lacným nákupom. Mal väčšiu cenu ako dračí titul, väčšiu cenu ako celý tento palác. Cenu zhodnú s drakom. Teraz, keď mal okolo štyridsiatky spomínal na tie jeho prvé slová.
Nikdy neodvrávaj svojemu lordovi, Ger. Gerys ticho čakal na ďalšie lordove slová, aj keď v mysli sa búril. Učiteľ nikdy nepovedal, že musím utíšiť aj svoju myseľ. Avšak jeho dračí lord, pán ich ohňa a krídiel mlčal a aj keď zvuk osláv prichádzal až do temných jasnýň, kde dračia samica dýchala až sa otriasala zem, v miestnosti bolo ticho, aj keď nie to spojené s absenciou vecí. Ticho duše a tela, ktoré vlastní. Gerys sa po prvý krát prichytil, ako sa začína o svojeho pána strachovať.
Nie, ja mu nepatrím, rovnako ako ten drak. Nevlastn nikoho z nás a predsa sa nad nás vyvyšuje. Jedno desaťročie trávim s ním a toto je prvýkrát, čo si ma zavolal samého. Dokonca aj jeho syn spolu s dcérou sa ho stránia.
Keď sa to už zdalo ako väčnosť, pán drakov prehovoril.
"Urobil som chybu, Gerys?"
Takú otázku nečakal. "Mne neprisúdi odpovedať na túto otázku, milorde."
Dúfam že to stačí. Prosím nech sa ma ďalej nevypytuje, prosím nech po mne nechce pravdivú odpoveď...Na čo vlastne? Ktorú z tých mnohých chýb čo urobil chce aby som odsúdil?
Pán drakov opäť mlčal. Sám premýšlal ktorú zo svojich mnohých chýb hladá. Gerys sa chcel uvolniť, povedať že ho čakajú úlohy ktoré mu zadal, hoc ich už splnil tri dni predtým. Nechcel byť sám so svojim dračím lordom. Nechcel aby si z neho spravil dôverníka. Na to mal majstra, ktorého múdre rady ho viedly celým jeho životom, rovnako ako veľkú časť jeho otca. Avšak ten je teraz mrtvy a nový dorazí až s príchodom jara a aj to je iba hlúpe prianie naivného muža. Pán potrebuje niekomu povedať svoje problémy a Gerys je s ním dlhšie ako jeho mág. Lenefir, tak sa volá muž z východných krajín. Desať rokov, zatial čo holobriadok je s ním iba pár mesiacov. Nový verdikt kráľa. Každý mocný rod, aj keď už v úpadku si zaslúži svojeho mága i majstera. Spolu so septonom tvoria trojicu, podla ktorých sa pozná mocný človek. Nezáleží na tom, či máš draka, peniaze alebo kráľovskú krv, záleží iba na tvojom dvore. Alchymista je taký zbytočný bonus.
"Môj pane, ak už nič nepotrebujete rád by som sa vrátil ku svojej úlohe, ktorú ste mi zveril. " jeho lord hneď neodpovedal, naklonil sa nad hlavu svojeho spiace draka a zašepkal pár slov, pravdepodobne slová svojeho rodu. Oheň a krv, tak zneli tie slová.
"Zožeň mi Lenefira, potrebujem od neho liek."
Radšej on ako ja. Spravil hlbokú úklonu, tak ako sa patrí k jeho postaveniu nadbytočného člena dvora.
Východ z podzemia poznal, aj keď tu mal byť iba druhý krát. Spravil posunok, keď prešiel okolko stráži, ktoré vôbec nemal poznať.
Zase sa na mna pozrel tým spykleneckým pohladom, čo nechápe že všetko tu má oči? Obišiel hlavného strážcu a vystúpil.
Vrátil sa späť na ples, plný falošných drakov, sukúb, mágov a mudrcov. Na miesto, ktoré nikdy nebolo jeho. Na miesto, kde pravý drak tíško spí.
Jak nám říkával děda, vždycky, když jsme se rýpaly v jídle. "Příště budete jíst s černými brýlemi."
Ale vem to takhle: Ráno se vzbudíš, přihopsáš k počítači, zapneš ho. Nacvakáš internet a příslušné stránky. Přihlásíš se... a NIC!
Tvé srdce prahnoucí po objektivní kritice nezainteresovaných osob se na okamžik zastaví zklamáním....
Tvé ego celý den dumá- není jakákoli reakce lepší, než žádná? Žádná znamená průměr, nebo špatně? Neměla bys dělat něco produktivnějšího, než číhat na každé slovo?
A celou dobu okolo pochodují ostatní stránky Tvého já, halekají na nebohou egocentrickou část, sem-tam do ní kopnou a pořád jí vysvětlují, že není středem světa a většina lidí má i jinou práci, než číst DVACET skvělých povídek a psát k nim sáhodlouhé komentáře...
Už chápeš? ;D
Takže pište komentáře, autory to potěší a i negativní komentář nakopne - třeba někoho jiného napsat jiný názor. ;-D
Miss Utahraptor: Z toho si nic nedělej, taky bych si představoval aspoň 20, 30 komentářů u všech povídek, aby se strhla debata. Ale i minule tuším platilo, že množství komentářů nemělo vliv na celkový hodnocení.